Vnímam svet inak
Ako vníma svet desaťročný chlapec s Aspergerovým syndrómom.
Poviem Vám svoj príbeh. Volám sa Martin a mám desať rokov. Môj otec mi vraví, že som šikovný, viem sa naučiť veľa vecí, ale mám poruchu, ktorá sa volá Aspergerov syndróm. Sú veci, ktoré cítim a robím iným spôsobom ako druhí ľudia.
Napríklad sa necítim dobre v preplnených priestoroch. Alebo v miestnosti, kde všetci rozprávajú. Hlavne v triede cez prestávky. Alebo na oslave, kde je veľa ľudí. Keď všetci rozprávajú, je to, akoby mi vybuchla v ušiach bomba. Počujem všetky hlasy, ale ničomu nerozumiem. Radšej vstanem a idem preč.
Keď sa vzdialim, cítim sa lepšie. Počujem jeden, alebo dva rozhovory. Ale aspoň ma tak nevyrušuje hluk tanierov, príborov a pohárov. Je naozaj neznesiteľný. Aj iné zvuky ma vyrušujú: vysávač, elektrická zubná kefka, mixér.
Veľmi ma vie nahnevať, keď si ma druhí nevšímajú. Som spokojný, keď ma počúvajú a som stredobodom pozornosti.
Je pre mňa ťažké byť súčasťou družstva alebo skupiny. Vtedy sa neviem sústrediť a som nepríjemný. Nechápem, čo mi druhí vravia. Mne stačí, keď som iba s jedným kamarátom.
Čo sa týka jedál, tak si vyberám iba niektoré druhy. Potom mi ich mama varí stále dookola. Keď mi niečo nechutí, tak to nemôžem zjesť. Nerád chodím jesť do reštaurácie. Necítim sa tam dobre.
Oblečenie si vyberám podľa toho, či je z príjemnej látky. Ak by ma škriabalo, tak ho nebudem nosiť. Musí byť pohodlné a nesmie ma tlačiť. Keď mama vidí, že nohavice, čo mi kúpila, rád nosím, ide mi kúpiť hneď dvoje také isté.
Mám problém s rovnováhou, preto sa ťažko učím jazdiť na bicykli. Aj futbal a basketbal sú pre mňa problém. Gymnastiku mám rád, ale keď mám spraviť kotúľ, tak sa bojím.
Sú chvíle, keď chcem byť sám. Keď sa takto cítim, pošlem preč každého, kto sa ku mne priblíži. Zavriem sa do izby a listujem si v mojich obľúbených časopisoch a knihách alebo si prezerám moje zbierky modelov motoriek. V časopisoch hľadám všetky novinky o motorkách a učím sa ich názvy. Takto relaxujem.
Nemám rád zmeny - musia mi ich oznámiť dopredu. Tak sa na zmenu pripravím. Napríklad, keď k nám má prísť niekto na návštevu. Alebo v škole. Raz učiteľka zmenila všetky lavice v triede, lebo sme mali robiť skupinovú aktivitu. Ja som ostal mimo z toho, že moja lavica už nie je na mojom mieste. Nevedeli ma presvedčiť a upokojiť. Vybehol som s plačom z triedy na chodbu.
Čo sa týka rozmýšľania, myslím omnoho viac v obrazoch ako v slovách. Keď sa učím nové veci, premietam si ich v mysli ako film. S predstavami viem dobre narábať. Obrazy sa dajú zväčšovať alebo zmenšovať, otáčať. Otec vraví, že mávam často dobré nápady.
Som rád, že mám takého otca a mamu, ktorí sa mi snažia rozumieť a majú so mnou trpezlivosť. Nie každý z rodiny a z môjho okolia ma vie pochopiť.
.jpg)
