Dnes už vieme viac
Ako si spomína na svoje problémy s učením detský lekár.
„Kedysi, pred tridsiatimi rokmi, sa ešte toho nevedelo veľa o poruchách učenia. Spomínam si, bolo to v tretej triede, stál som pred tabuľou a bol som použitý ako názorný príklad toho, ako sa nemá písať. Nikdy nezabudnem na poníženie, ktoré som prežíval a skľúčenosť, ktorá potom nasledovala. Neskôr som zistil, že moje problémy v čítaní mi zabraňujú držať krok s ostatnými spolužiakmi v triede. Problém som mal najmä v najdôležitejších predmetoch.
Komentáre učiteľky boli stále tie isté, že by som sa mal viac snažiť a nebyť taký lenivý.
Že sa jednalo o poruchu učenia, som zistil, až keď mala moja dvanásťročná dcéra problémy v škole a bola poslaná na testy. Spomínam si na stretnutie so psychológom, ktorý mne a mojej manželke ukázal výsledky testov. Povedal, že naša dcéra je inteligentná, ale má špecifické poruchy učenia. Keď psychológ dopodrobna popísal tieto poruchy, prvýkrát v živote som spoznal, že aj ja som ich mal, keď som bol chlapec. Táto vedomosť bola pre mňa veľmi dôležitá. Mal som pocit úľavy, keď som spoznal, že toto bola príčina môjho dávneho problému. Vo svojom vnútri som si uvedomil, že som nebol menejcenný v porovnaní s mojimi spolužiakmi. Zrazu som pochopil, ako môžem pomôcť mojej dcére. A zároveň som si spomenul na to, čo mne pomáhalo.“
.jpg)