Prečo veľa detí s dyskalkúliou nedostane správnu diagnózu?
Problém s dyskalkúliou a jej formálnou diagnostikou.
Ak učíte matematiku na prvom alebo na druhom stupni, možno ste sa už stretli so žiakmi, ktorí sú šikovní, inteligentní, ale majú veľký problém v matematike. Vo väčšine predmetov majú celkom dobré známky, ale v matematike prospievajú veľmi slabo. Ten rozdiel v známkach býva často krát veľmi výrazný. Jednotky, dvojky, trojky a z matematiky pomaly päťka. Ak ste dobrý pozorovateľ, všimnete si, že takéto dieťa nechápe v matematike mnohým veciam, ktoré ostatným žiakom nerobia problém. Pretože v matematike všetko so všetkým súvisí, všimnete si , že medzery v jeho vedomostiach sa stále prehlbujú. A navyše, keď sa snažíte takéto dieťa individuálne doučovať, možno začnete ako učiteľ matematiky pochybovať o svojich schopnostiach. Hodiny doučovania išli úplne mimo, nič sa nezlepšilo.
Navrhnete rodičom, aby dieťa zobrali na diagnostiku do špeciálno –pedagogickej poradne, pretože máte podozrenie na poruchu učenia- dyskalkúliu. Rodičia idú na vyšetrenie, dieťaťu sa však nediagnostikuje dyskalkúlia, ale iná diagnóza a začarovaný kruh neprospievania pokračuje.
Stáva sa to často krát, že u detí nie je dysklakúlia formálne diagnostikovaná. Avšak v skutočnosti ňou naozaj trpia.
Otázka je prečo je to tak. Môže byť, že výsledky testov na diagnostikovanie dyskalkúlie nám o prítomnosti poruchy nevedia veľa povedať . Možno je dôležitejšie viac sledovať proces testovania. Viac sledovať, akým spôsobom sa dieťa dopracovalo k výsledku. Či je závislé na počítaní po jednom alebo má utvorené predstavy čísel. Aké robí chyby. Či rozumie jednotlivým matematickým operáciám a desiatkovej sústave alebo počíta iba mechanicky a nechápe čo.
Možno sú tieto veci smerodajnejšie pri diagnostike ako samotný výsledok testu. Bolo by potrebné sa nad tým zamyslieť a overiť si to v praxi.
Druhý dôležitý krok je práca s dieťaťom a náprava dyskalkúlie. Trpezlivo, krok po kroku, aby pochopilo a svet čísel mu nebol vzdialený.
.jpg)
